Zverejnené 17. 4. 2023

Mami, oci, budem spať s vami v posteli!

Malé roztomilé bábätko spáva obvykle v posteli s rodičmi; ich blízkosť ho upokojuje a pre mamičku či otecka je to tiež príjemné. Keď dieťa zaplače, situácia sa dá väčšinou vyriešiť aj bez vstávania, a čo si budeme hovoriť, unavený rodič si rád ušetrí každý pohyb. Tak utekajú mesiace a niekedy aj roky a dieťa máte v posteli stále. Je to tak správne?

Bábätko patrí k rodičom

 

Spoločné spanie v jednej posteli s bábätkom je prastará osvedčená tradícia, ktorá sa k nám v posledných rokoch zase vracia. V zahraničí sa tomu hovorí co-sleeping a ide o súčasť tzv. kontaktného rodičovstva. Deti, ktoré zdieľajú s rodičmi posteľ bývajú podľa väčšiny odborníkov pokojnejšie, samostatnejšie a menej plačú. Už malé bábätko vie automaticky porovnať s rodičom v jednej posteli biorytmus dýchania, a to je dôležitá prevencia proti syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa. Matka má v spoločnej posteli aj oveľa citlivejší spánok, dieťa akoby stále počúva, a tak dokáže bez meškania reagovať na každú neobvyklú situáciu a nezrovnalosť a dieťa utešiť. Prieskumy hovoria, že približne 70 % dospelých, ktorých pri nočnom plači nikto neukľudňoval, bolo v dospelosti náchylnejších k psychickým problémom a trpelo rôznymi vážnymi telesnými ťažkosťami, najčastejšie zažívacieho traktu.

 

Čo vaša intimita?

 

Začína to väčšinou úplne nevinne, bábätko spí v posteli s rodičmi, stane sa z toho samozrejmosť a o pár rokov sa tam ráno budí školák. Niekedy zaberie aj toľko miesta, že otecko radšej zaspáva na gauči v obývačke. Pokojne sa môže zdať, že noci s dieťaťom v jednej posteli môžu úplne zlikvidovať partnerské intímne chvíľky, a to vzťah medzi rodičmi postupom času vážne naruší. To by ste však nemali dopustiť. Sexuológovia hovoria, že nielen pre partnerov, ale aj pre deti je škodlivé, keď rodičia intímny život zanedbávajú. Sú potom nervóznejší, a to ovplyvní aj ich správanie k dieťaťu. Rozhodne by ste v tomto prípade nemali podliehať bezradnosti, situácia sa dá s istou vynaliezavosťou dobre zvládnuť a trocha nepohodlia stojí určite za to, aby z vášho dieťaťa vyrástol zdravý a sebavedomý jedinec.

 

Čas na vlastnú posteľ

 

Na to, kedy dieťa premiestniť do samostatnej postele, nie je jednoznačná odpoveď. Podľa odborných štúdií deti až do piatich rokov môžu trpieť úzkosťou z odlúčenia, čo ich môže negatívne poznamenať v dospelosti. Pokiaľ sa dieťa nebude chcieť osamostatniť, a napriek tomu ho budú rodičia nútiť spať zvlášť, bude mať strach, a tým sa mu v organizme zvýši hladina kortizolu. To môže priniesť aj dlhodobý stres, ktorý ľahko prerastie aj hranice bežných obáv. Nikdy sa nedá určiť, kedy bude práve vaše dieťa zrelé na vlastnú posteľ, ale nebojte sa, málokde stretnete teenagera, ktorý ešte zaspáva s rodičmi. Otázka samostatného spania sa väčšinou v normálne fungujúcej rodine vyrieši sama, a to vo vhodný čas. Dieťa, ktoré zdravo vyrastá s láskou a zodpovednosťou rodičov, začne samo túžiť po vlastnej postieľke, akonáhle na to dozreje. Spolu so svojim sebauvedomovaním sa bude pozvoľna stávať nezávislejším a postupne sa odpútavať od rodičov práve vo forme samostatného spánku.

 

Čo odborník, to názor

 

Výsledky úvah o spaní s dieťaťom v jednej posteli sa ale rôznia aj u niektorých odborníkov. Predovšetkým staršie štúdie nám hovoria, že od určitého veku sa u detí kvôli spaniu s rodičmi zabrzdí sociálny rozvoj. Preto by samostatné spanie malo byť na programe dňa najneskôr od konca prvého roka. K deťom by ste mali byť nekompromisní, pretože strach zo samoty sa má údajne prežiť včas. S prispením rodičov sa ho tak naučí lepšie zvládať a vyriešenie obáv zo samoty v ranom veku vraj bude pre malého človiečika výhodou vo väčšej odolnosti v neskoršom veku. Deti by nemali byť v posteli tolerované aj preto, že keď sa to hodí, dokážu využívať spanie v posteli s rodičmi, rovnako ako iné výhody, k tzv. „mocenskému boju“. Tiež tu hrozí nebezpečenstvo, že bábätko môže jeden z rodičov zaľahnúť a partneri na seba pochopiteľne nemajú toľko času. Znie vám to logicky, alebo trochu tvrdo? Určite vám srdce a zdravý úsudok pri rozhodovaní, ktorý názor je ten správny, pomôže!

 

S trochou pomoci to pôjde ľahšie

 

Dieťa sa vychováva s rozumom a vyrovnane a rovnako tak musí rodič pristupovať k osamostatneniu sa dieťaťa vo forme spánku vo vlastnej posteli. Pomôcť tomu môžete nenásilnou a nedirektívnou formou. Samostatné spanie určite neprikazujte a nenariaďujte. Ak má vaša ratolesť vlastnú izbičku, máte skoro vyhrané. Stačí, aby sa mu tam páčilo natoľko, že tam bude chcieť tráviť viac času, a to aj v postieľke. A práve postieľka by mala byť najlákavejšia. Obrázky či samolepky obľúbených rozprávkových postáv na stene, detské vankúšiky s motívmi, ktoré dieťa miluje a napríklad aj nočná lampička, ktorá pomôže proti tej troche strachu z tmy. Hlavné sú ale čisté a voňavé kvalitné detské obliečky. Tým najmenším kúpte napríklad tie so zvieratkami či s obľúbenými hrdinami, máme aj také, ktoré v tme svietia! Pre väčšie sú tu na výber napríklad rôzne motívy počítačových hier či dobrodružných filmov.